Pod názvom Soľnohrad kedysi dávno existovali dva hrady vo vzdialenosti šiestich kilometrov od seba. Prvý hrad stál na vŕšku južne od Solivaru a dnes už po ňom nie sú žiadne viditeľné stopy. Druhý je na vrchu Zámek (661 m. n. m.) v Slánskych vrchoch nad obcou Ruská Nová Ves, z ktorého je dnes iba skromná zrúcanina. V r. 1288 za vojenské zásluhy proti českému kráľovi Otakarovi dostal Juraj Bokš Sopotok (Soľnú Baňu) so soľným prameňom a lesy až po Topľu. Súčasne dostal povolenie postaviť si na darovanom území hrad , a to namiesto dreveného Soľného hradu, čo stál na Várhedi. Soľný hrad bol zničený asi pri druhom vpáde Tatárov r.1285 a nikdy sa neobnovil. Nový hrad „Castrum Sowar“ ešte ani nebol postavený, keď sa ho vtedajší pán hradu Šariša Wyck, zmocnil a spustošil. Postavil ho síce znovu, ale o krátky čas bol zas zničený. Roku 1715 krajinský snem sa uzniesol zničiť niektoré hrady, medzi ktoré patril i Soľnohrad.
Z pôvodných stavieb sa zachovali iba nepatrné zvyšky kamenného hradu na neveľkej ostrožine s rozmermi 45×35 m, ktorá má na severnej, južnej i západnej strane strmé zrázy. Jej výrazné klesanie východným smerom vytváralo dve prirodzené a pri stavbe hradu upravované terasy. Na tejto jedinej schodnej strane, po ktorej viedla i prístupová cesta bol hrad chránený 13 m širokou priekopu, ktorá je dodnes hlboká 2,5-3 m. Priekopu uzatvárala na severnej strane skalná stena, na juhu ústila do svahu. Tadiaľ cez ňu viedla prístupová cesta, ktorá bola ešte uprostred priekopy chránená malým predpolím s rozmermi 8×4 m. Z vonkajšej východnej strany ju chránilo valové opevnenie.
V najvyššej juhozápadnej časti v „hornom hrade“ s rozmermi 45×13 m sa tesne pri okraji plošiny nachádzala štvorcová veža s rozmermi 8×8 m, z ktorej sa zachovala iba polovica. Horný hrad chránilo na okrajoch skalnej plošiny kamenné obvodové opevnenie, z ktorého sa zachoval 130 cm hrubý fragment na južnej strane. Značný výškový rozdiel (13 m) a úzky nástupný priestor zrejme dovoľovali iba peší výstup do horného hradu. Na nižšie položenom „dolnom nádvorí“, ktoré je dlhé iba 10 m, sa na severnej strane zachovala časť murovaného obvodového opevnenia, s hrúbkou muriva 120 cm, časť kruhovej veže s priemerom 5 m. Tento obvodový múr sa zrejme tiahol po celej dĺžke nádvoria až ku vstupnej bráne.
Soľnohrad je súčasťou Šarišskej hradnej cesty
