V rokoch 1933 a 1934 dal gróf Péchy na potôčiku Šalgovec vykopať sústavu rybníkov, ktoré boli známe po celom okolí. Miestni ich volali Pánske rybníky. Majiteľ tu choval kapry a v malom množstve aj šťuky. V blízkosti tam existoval aj kačín a za socializmu sa chovala hydina, pričom sa využívala aj kapacita rybníka.
Rybníky v Uzovskom Šalgove sa pre faunu radia medzi významné vodné plochy v regióne severného Šariša. Ich význam z hľadiska avifauny je známy už z minulosti. Na migrácii ale aj v čase hniezdenia sa tu vyskytujú vtáčie druhy, ktorých najbližšie podobné miesto hniezdenia či zastavenia sa na migrácii poznáme vzdialené 30 km južnejšie a 70 km severnejšie od tejto lokality. Význam pre faunu nevytvára samotné vodné prostredie 11 rybníkov ale sprievodná stromová a hlavne bylinná vegetácia. Vodné makrofyty (trsť obyčajná, pálka širokolistá a palka úzkolistá) poskytujú hniezdne možnosti. K výnimočným vtáčím druhom vyskytujúcim sa na rybníkoch patrí kaňa močiarna, volavka popolavá, trsteniarik veľký. Cieľovým druhom na rybníkoch je lastovička obyčajná a brehuľa obyčajná.
V areáli je desať rybníkov, jeden zanášací, keď náhodou tečie veľká voda, aby zachytil bahno či konáre. Sú tu polhektárové rybníky, 40-árové rybníky a ten prvý má cez hektár.
Každú jar v obci zažívajú migráciu žiab, ktoré sa zo svojich zimovísk v lesoch a záhradách tiahnu na miesta rozmnožovania, teda do Šalgovských rybníkov. Najmasovejší ťah prebieha pri vstupe do obce, kde ale migračnú trasu týchto obojživelníkov križuje vozovka. Aby sa predišlo zbytočným úhynom, obec stavia zátarasy aby ich potom bezpečne preniesli do rybníkov. Celkový počet žiab, ktoré prešli zo zimovísk na miesta rozmnožovania sa ročne ohybuje okolo 1442, z toho 1355 ropúch a 87 skokanov.
