Pôvodne románskogotický jednoloďový, dnes trojloďový kostol s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou, západnou predstavanou vežou a pristavanými bočnými kaplnkami.
Kostol postavili zrejme súčasne s hradom Šariš ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, ku ktorému sa zo severnej strany pripájala rovnako zaklenutá sakristia. Krátko po postavení bol interiér vyzdobený nástennými maľbami.
Kostol sa spomína v roku 1262, keď bola farnosť vyňatá spod právomoci archidiakona. Už v roku 1248 sa však spomínajú desiatky z Veľkého Šariša. Odborníci predpokladajú, že na mieste súčasnej stavby mohol existovať ešte starší kostol.
Veľkou prestavbou prešiel kostol v roku 1656, keď loď rozdelili vstavanými piliermi na trojlodie, ktoré novo zaklenuli. Úpravy sa dotkli aj väčšiny gotických okien kostola, ktoré boli rozšírené do barokovej podoby. V západnej časti lode bola vstavaná tribúna a k južnej strane veže pripojili menšiu prístavbu.
Stredoveká podoba stavby bola ešte viac potlačená v poslednej tretine 18. storočia, kedy k južnej i severnej strane lode pristavali bočné kaplnky. Vďaka nim pôdorys kostola nadobudol tvar kríža. V roku 1869 zvýšili vežu o jedno podlažie a novo ju zastrešili.
Zatiaľ posledná komplexná obnova chrámu sa uskutočnila v rokoch 1995 – 1999. V rámci nej bol obnovený exteriér a prezentované bolo zamurované východné okno presbytéria. V roku 1998 sa realizovali aj práce v interiéri, kedy boli odkryté aj stredoveké nástenné maľby z 13. – 14. storočia s ešte byzantskými motívmi.
Kostol napriek barokovým prestavbám predstavuje hodnotnú ukážku stredovekého staviteľstva z obdobia prelínania románskeho a gotického slohu na našom území. Stredovekú podobu si dnes zachovala už len veža a sčasti presbytérium. Najviac architektonických detailov v exteriéri sa zachovalo na veži – združené okná, viaceré rozetové šesťlaločné okná a gotický portál do podvežia. Na východnej strane presbytéria je prezentované gotické okno s hodnotnou kamennou kružbou. Veľmi podobné nájdeme aj na kostole v neďalekých Župčanoch. Presbytérium i sakristia, prepojené gotickým portálom, sú zaklenuté ťažkou krížovou rebrovou klenbou s kruhovými svorníkmi, ktoré sú zdobené reliéfom ružice a dubových listov. Z obdobia okolo roku 1300 sa zachovala gotická kamenná krstiteľnica. V severnej stene presbytéria je osadené neskorogotické kamenné pastofórium s oblúkom v tvare oslieho chrbta. Odkryté stredoveké nástenné maľby patria do dvoch etáp výzdoby. Staršiu neskororománsku predstavuje fragment výjavu Bičovania z christologického cyklu na severnej stene lode. O niečo mladšia je freska so scénou Ukrižovania na ľavej strane víťazného oblúka, ktorú datujú odborníci do obdobia okolo roku 1300. V južnej stene presbytéria je osadený náhrobný kameň Daniela Hrabecius de Turocz z roku 1645.
