Mesto Sabinov leží na nive rieky Torysa v nadmorskej výške 324 m.n.m. v zovretí najvýchodnejšieho výbežku Bachurne a Čergovského pohoria.
Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o značne rozvinutej kráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva – právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií.
Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany – združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča. Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. Aj v rokoch I. ČSR hospodársky vývoj naďalej zaostával. Z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia.
Najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484-1518 bol kostol neskorogotický prestavaný.Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 -1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku 1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku 1657, zvon pochádza z roku 1470.
Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj grécko-katolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám postavené na okrajoch historického jadra.
Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. – 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.
V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 – 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej vojne tužili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura a spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. Neskôr sa v meste zakladajú rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 – 1924 úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením Janka Borodáča, ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ.
Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici nášho storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do II. svetovej vojny. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do smutne známych koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. V januári roku 1945 bolo mesto oslobodené rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od Dukly cez Prešov a Bardejov na západ.
Súčasný Sabinov je perspektívnym mesto s vyše 12-tisíc obyvateľmi, ktorí tu nachádzajú všetky potrebné vybavenia a služby. Bohatý kultúrny život mesta rozvíja Kultúrne a spoločenské stredisko. Jeho folklórny súbor Sabinovčan, účastník viacerých zahraničných festivalov, detský súbor Sabiník a dychová hudba Sabinka reprezentujú Sabinov ďaleko za hranicami mesta. Estetické cítenie a umeleckú výchovu mládeže rozvíja Základná umelecká škola s niekoľkými odbormi. K nevšedným zážitkom návštevníkov Sabinova patrí prechádzka jeho historickým jadrom – námestím i bočnými romantickými uličkami, kde sa nachádzajú bašty a múry niekdajšieho opevnenia mesta, zvýrazňujúce jeho stredovekú slávu. Veľmi pekné sú vychádzky do lesoparku Švabľovka, kde sa kedysi liečili reumatické a kožné ochorenia. Pre turistov sú vyznačené trasy v okolitých pohoriach Čergov a Bachureň s prekrásnymi prírodnými scenériami a zrúcaninami Hanigovského hradu. Najvýznamnejšie rekreačné stredisko Drienica – Lysá leží v tesnej blízkosti mesta a slúži aj pre vyznávačov zimnej turistiky a lyžovania.
V roku 2016 mesto získalo ocenenie za iniciatívu v židovskej problematike.
