Obec Budimír je bohatá na kultúrne pamiatky. Na pomerne malej ploche sa tu nachádza päť národných kultúrnych pamiatok – mladší kaštieľ, starší kaštieľ, panská kúria, socha sv. Floriána a historický park. Nájdete tu aj ďalšie zaujímavé historické objekty – rím. kat. kostol Povýšenia sv. Kríža, starý evanjelický kostol, historické sýpky a želiarsky dom.
Želiarsky dom, táto nenápadná stavba vedľa hlavnej cesty „furmanca” Košice – Prešov, pochádzajúca z 18. alebo 19. storočia. Má 200, 300, možno aj viac rokov. Ktovie. O výstavbe, prestavbách, či dedičstvách takýchto objektov, na rozdiel od panských (šľachtických) sídiel, sa presné záznamy nerobili. Podstatné ale je, že chyžka stojí na pôvodnom mieste a takmer v pôvodnom stave (okrem strechy), bez zásadnejších modernizačných úprav, s pôvodnými dverami aj oknami, bez prípojok elektriny, plynu, či vody. Unikátom je podlaha v prednej izbe „predňej chiži” z udupanej hliny vyhladenej mazanicou, pozostávajúcou zo zmesi blata, pliev a kravských lajen, ľudovo nazývaná „zapuśčana s kravencom”. Vylepená blatom je taktiež povala, kde hrúbka poteru dosahuje až 10 cm. Dom nemá pevné základy, je postavený na štiepanej bridlici obsypanej suchým štrkom. Obvodové múry z neopracovaných pieskovcových kameňov spevnených blatom (bez použitia vápennej malty) nie sú zvislé – hore, pod „štablonom” majú hrúbku 55 cm, dole takmer 70 cm, sú murované „do konusu”. Čelná fasáda a lemy okeníc sú spestrené typickým budimírskym štukovým ornamentom „cikcačkovima ciframi”. Priečna strieška nad priečelím domu „dašek” je prikrytá dreveným šindľom.
Aj keď sa to nezdá, objekt je panskou stavbou, akých ešte po 2. sv. vojne bolo v Budimíre niekoľko. Pôvodne slúžili ako podnájomné byty pre rodiny želiarov „komencijašoch” (sezónnych robotníkov), z ktorých sa niektoré v obci usadili natrvalo. V jednom dome bývalo aj niekoľko rodín a za nájom „kvarteľ” museli na pánskom odrábať určený počet dní. Poslednou stálou obyvateľkou domu bola babka Straková narodená v roku 1908, ktorá v roku 1958 ovdovela a aj preto sa na dome takmer 50 rokov nič nemenilo. Zomrela v r. 1998 a odvtedy opustený dom chátral. V roku 2003, kedy ho kúpili súčasní majitelia, to už bola staticky narušená ruina s deravou strechou a prevaleným stropom. Postupná oprava domu prebieha zhruba 10 rokov, výlučne klasickými postupmi (ručne) bez použitia moderných technológií, energií a aktuálnych stavebných materiálov. Komponenty, ktoré bolo nutné vymeniť (práchnivé trámy a dosky), boli nahradené stavebným drevom z asanovaných starých domov, šôp a stodôl. V interiéri domu sa okrem dobového zariadenia nachádza sa aj zbierka rôzneho gazdovského náradia a náčinia – kúdele, keramika, korytárske výrobky, konské postroje, zvonce, tkáčske a kováčske výrobky a pod.Priestor pozemku o rozlohe necelých štyroch árov, ktorý je ohradený klasickým dreveným „štachetkovim” plotom, zaberá okrem domu ešte dvor, na ktorom je klasická studňa na rumpál „studňa s korbu”, šopa, v ktorej je zbierka poľnohospodárskeho náradia, prípravňa dreva „natoň”, otvorená pec „šmikňa” a na briežku, klasická drevená latrína „budar”. Na vnútornom nároží dvora, na jeho južnom okraji, stojí kaplnka „kapľička” so slnečnými hodinami.
Zdroj a foto: Obec Budimír
