Prízemná kúria nepravidelného pôdorysu bola vybudovaná v priebehu 16. – 17. storočia. Archívne správy z tohto obdobia hovoria len o nekonkrétnych kúriách, výstavbu možno datovať podľa architektonických detailov – valené klenby s výsečami a vytiahnutými hrebienkami, kamenný portál s fazetami v ostení či ďalšie kamenné prvky sú typologicky zo 16. storočia. Objekt bol upravovaný v 18. storočí a realizované boli tri prístavby – prevet k západnému múru, vstupná predsieň k severnému múru a miestnosť k východnému múru. Zároveň bola zjednotená úprava fasád a vznikom ústredného veľkého kozuba došlo tiež k zmenám v interiéri. Z roku 1869 je doložená sadovnícka úprava. Na prelome 19. – 20. storočia boli po rozšírení predsiene opäť upravené fasády, vymenené výplne okenných a vstupných otvorov, dlážka a strešná krytina. Kúria je celá podpivničená, klenby v suteréne sú valené, omietané. Jadro prízemia tvoria štyri miestnosti – na severozápade a juhovýchode sú priestory s rovnými stropmi. Severozápadná miestnosť je krytá valenou klenbou so striedavými výsečami s vytiahnutými štukovými hrebienkami a juhozápadný priestor s valenou klenbou so styčnými výsečami s výraznými hrebienkami. Prevet prístupný z juhozápadnej miestnosti má valenú klenbu, predsieň a východná prístavba rovné stropy. Vstupné otvory s kazetovými zárubňami sú vložené v nikách so segmentovými záklenkami a šikmými osteniami, okenné otvory sú v podobných nikách. Zaujímavo je riešený prístup do podkrovia, kamenné dvojramenné schodisko je situované v hrúbke muriva, presvetlené je malým štrbinovým otvorom so šikmým ostením a prístupné kamenným portálom s fazetami ukončenými trojhrannými nosmi. Podobný, značne archaický kamenný článok sa nachádza aj v suteréne pod predsieňou z 18. storočia, kde je sekundárne zamurované ostenie, použité počas barokovej prestavby ako preklad otvoru. Spred barokovej prestavby sa zachovala ešte profilovaná rímsa neznámeho otvoru vo východnom múre severovýchodnej miestnosti, keď tam ešte nestála východná prístavba. Juhozápadný roh severovýchodnej miestnosti vypĺňa rozmerný kozub oblého tvaru zdobený po obvode profilovanou rímsou. Spolu s ním vznikol v baroku aj nový vysoký komín. Zvyšky ríms sa zachovali v podkroví s vysokým historickým krovom manzardovej strechy. Krytinu tvorí pozinkovaný plech z prelomu 19. – 20. storočia s vetracími otvormi so zdobne formovanými kovanými prvkami. Fasády sú horizontálne členené profilovanou korunnou rímsou a vertikálne nárožným kvádrovaním. Otvory sú orámované šambránami s nadokennými profilovanými rímsam. V polovici 19. storočia kúriu vlastnila Eleonóra Berzeviczyová, ktorá je prvým známym vlastníkom.
Renesančná kúria je súčasťou Šarišskej hradnej cesty.
Zdroj: Dominik Sabol(Renesančné kúrie v Brezovici)
