Veľký Šariš (nem. Groß-Scharosch, maď. Nagysáros) susedí s obcou Gregorovce a Šarišské Michaľany, na východe s Finticami a na západe s obcami Medzany, Malý Šariš a na juhu s mestom Prešov. Jeho rozloha je 25,73 km2 (2573 ha). Mestom preteká rieka Torysa.
Na základe súčasného stavu poznania kladieme počiatky osídľovania stredného šariša do mladšieho úseku stredného paleolitu. Opierame sa o získané kamenné nástroje z náleziska Bikoš V., ktoré sú staré 60 000 až 80 000 rokov. Ide o prvé doklady prítomnosti neandertálskeho človeka v šarišskom regióne.
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1217. Veľký Šariš dokázateľne existoval aj pred prvými písomnými správami na úrovní obcí, pravdepodobne so samostatnými farami. (Košice vznikli v roku 1230, Bardejov 1241, Prešov 1247, Sabinov 1248, Levoča 1249). V roku 2017 oslávilo mesto 800 rokov.
Dňa 28. januára 1299 uhorský kráľ Ondrej III udelil Sasom (Nemcom) usadeným vo Veľkom Šariši, Prešove a Sabinove niektoré práva slobodných kráľovských miest. Znamenalo to, že všetci obyvatelia Veľkého Šariša, (nielen Sasi, ale aj maďarské a slovenské obyvateľstvo), boli oslobodení od poplatkov a dávok, odovzdávaných šarišskému županovi a kastelánovi Šarišského hradu a nepodliehali už ani ich súdnej právomoci. Takisto sa na nich už nevzťahovala ani povinnosť účasti vo vojsku. Jedinou povinnosťou mesta bolo panovníkovi ročne platiť 150 mariek striebra. Tento okamih svedčí o dôležitom postavení a ekonomickej sile mesta už v tomto období.
Pre vznik osídlenia bola rozhodujúcim činiteľom dôležitá križovatka obchodných ciest, spájajúca Balkán s poľským Pobaltím (Soľná cesta) a v smere V-Z, to bola cesta spájajúca Halič so Spišom. Veľký Šariš sa rozvíjal ako typické podhradie.
Veľký Šariš s jeho najbližším okolím sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. V chotári Veľkého Šariša významnejšie hory sú ešte Šarišská hora (419m nad morom), Dúbrava (493,1m nad morom), Bikoš (Bukovina 378,6m nad morom) a Okruhliak (390,6m nad morom). V širšom okolí (už mimo chotára) Veľkého Šariša je najvyšším bodom Stráž (739m nad morom) a Lysá Stráž (696,4m nad morom).
Osou územia je Torysa, vytvárajúca širokú dolinu, s viacerými rozvetvujúcimi sa ramenami. Z významnejších prítokov z pravej strany je Pajtovský a Šarišský potok. Z ľavej strany Dzikov.
