Obec Tulčík leží v severnej časti okresu Prešov, na juhozápadnom okraji pohoria Nízke Beskydy, v doline riečky Sekčov. Tak ako všetky okolité dediny, bola od 11. storočia majetkom uhorských kráľov, ktorú si králi s tamojším mýtom ponechali. O vlastníctvo tulčíckych majetkov a príjmov od tamojších poddaných aj mýtneho mali v polovici 15. storočia postupne záujem šľachtici z Rozhanoviec a Perína. Uhorskí králi im Tulčík síce darovali, avšak skutočnými vlastníkmi Tulčíka sa nestali. Šľachtici z Kapušian si vlastníctvo Tulčíka ubránili.
Predkom rodu Kapiovcov, ktorí držali majetok v okolí Tulčíka a Kapušian až do 19. storočia, bol Andrej, syn Mikuláša pôvodne z Peštianskej stolice. Andrejovi ho v roku 1410 daroval kráľ Žigmund a následne mu povolil aj vybudovanie hradu (dnešný Kapušiansky hrad). Najvýznamnejší predstaviteľ rodu, Gabriel Kapi, sa vo vizitáciách aj najviac spomína. Na začiatku 18. storočia mu patrili majetky vo viacerých šarišských obciach, medzi rodové patril majetok v Tulčíku, ako sídle farnosti, a tiež v jednej z tulčíckych fílií, v Kapušanoch. Farár sa stravoval u Kapiovcov. Pri Kapušanoch sa uvádza, že kostolu tu patrili dve polia, teraz však sú pričlenené k poliam zemepanským. Desiatok by mali patróni dávať farárovi, ale nedávajú.V roku 1703 sa zdá byť situácia lepšia. Farár dostával v Tulčíku od zemepána štvrtinu z deviatku a desiatku, okrem toho sa spomína, že býval v kaštieli pána Gabriela Kapiho, mal tiež k dispozícii sluhu a zaopatrenie pre dva kone. Okrem toho tu však vlastnil aj farský dom, pri ktorom bola záhrada s vysadenými slivkami a slúžil v ňom jeden želiar. Podľa týchto záznamov existoval tiež v obci spor, farníci aj šľachtici z iných obcí totiž vizitátorovi dosvedčili, že farár má sklon k pitiu alkoholu, Gabriel Kapi to však poprel. V ďalšom vizitačnom roku 1712 sa spomína len, že sú obce majetkom Kapiovcov. Pre tulčícky farský kostol udelila zbožný odkaz vdova po Klobušickom, ktorou bola Klára Kapiová, sestra Gabriela Kapiho. Farár aj v tomto roku mal každý deň zabezpečenú stravu v tulčíckom kaštieli, neuvádza sa, či tam aj býval. Okrem toho mu zemepáni dávali štvrtinu desiatku zo siedmich obcí. Pri Kapušanoch sa žiadne bližšie informácie o zemepánoch neuvádzajú. V roku 1843 Štefan Kapi zálohoval svoje majetky v Tulčíku Antonovi Ghillányimu, ktoré však už zo zálohu nikdy nedokázal vykúpiť. Neskôr sa medzi Ghillányovskými majetkami spomínajú aj ďalšie kapiovské majetky vo Fulianke, Demjate a Nemcovciach, z čoho vyplýva, že postupne prešli všetky majetkové práva Kapiovcov na Ghillányovcov.
Erb rodu Kapi mal štít v zlatej farbe. V ňom na jednej nohe stojí žeriav s prilbicou. Z nej vystupuje hlava žeriava s krkom do polovice tela.
Šľachtici Kapiovci v prvej polovici 16. storočia si dali v Tulčíku postaviť kaštieľ, ktorý vyhovoval vtedajším požiadavkám šľachticov na pohodlné bývanie. Nezachovali sa však písomnosti o tom, kedy kaštieľ stavali. V polovici 18. storočia si dali Kapiovci v Tulčíku postaviť druhý kaštieľ, avšak ani okolnosti jeho výstavby bližšie nepoznáme. Obidva kaštiele sa zachovali doteraz.
Barokový kaštieľ z polovice 18. storočia je poschodová bloková trojtraktová budovu s obdĺžnikovým pôdorysom a manzardovou strechou. Fasáda je na prízemí členená rustikou, na poschodí pilastrami a oknami s pásovou šambránou, na parapete rovným frontónom a lambrekénom. Kaštieľ stojí medzi modernými domami. Je v súkromných rukách.
Druhý kaštieľ je v obci známy ako veľký alebo spodný kaštieľ. Stojí v strede obce, hneď vedľa kostola.
Kaštieľ Tulčík je súčasťou Šarišske hradnej cesty.
Zdroj/foto: pamiatkynaslovensku.sk, Mariana Kosmačová, Jozef Kotulič, Ing.
