Prvá zmienka o obci Pečovská Nová Ves je z r.1319 (Wyfalu). Táto historicky významná obec bola už v stredoveku sídlom šľachticov, no až začiatkom novoveku sa stala strediskom panstva, čo spôsobilo potrebu výstavby zemepanského sídla. Do roku 1322 bola kráľovským majetkom, potom ju aj s okolím vlastnil šľachtic Mičko, ktorý svoje sídlo vybudoval vysoko v pohorí Čergov. Sobášmi sa do Pečovskej Novej Vsi dostali ďalšie rody, ktoré obývali kaštiele a kúrie v obci, či už je to rod Péchy, Mariássy alebo Bornemisza. A vďaka ním je Pečovská Nová Ves nesmierne bohatá na pamiatky a historické objekty. Okrem barokového kostola, klasicistickej synagógy či kaplnky sa tu zachovalo vyše 10 kaštieľov a kúrií, čomu môžu na Slovensku konkurovať len obce Liptovský Ján alebo Brezovica. Taká koncentrácia pamiatok je na vidiecke pomery unikátna.
V prostredí peknej zelene bočnej ulice stojí prízemný barokový kaštieľ z druhej polovice 18. storočia (posledný majiteľ Ján Mariássy) – Mariášiovský kaštieľ.
Predpokladá sa, že kaštieľ vznikol krátko po výstavbe neďalekého Kostola sv. Ondreja (dokončený v roku 1757). Niektorí majstri pracovali aj na predmetnom kaštieli (podobne najmä znaky štukatérskej výzdoby). Je známe, že kaštieľ vlastnil v roku 1869 Tomáš Pechy. Rod Péchy vlastnil kaštieľ až do medzivojnového obdobia, následne ho odkúpili Bornemiszovci. Po Lajosovi Bornemiszovi však objekt zdedila jeho dcéra Ilona Bornemisza-Mariassy a cez ňu sa majetok dostal do držby rodiny Mariašiovcov (Mariassy), po ktorej je objekt dodnes pomenovaný. V druhej polovici 19. storočia boli realizovane len upraví súvisiace so zmenou vykurovacieho systému, úprava hygienických zariadení, vybudovane bolo schodisko pred hlavným vstupom a vymenene boli okenne výplne. Najviac známych stavebných zásahov sa realizovalo v 20. storočí novy vstup na juhozápadnej fasáde a vybudovaná terasa pred nim – smerom do parku. Niektoré okenne výplne na bočných fasádach boli vymenene za výplne so secesným členením. Po druhej svetovej vojne bola zmenená strecha, vznikli nove komínové telesa na juhovýchodnej strane, uzatvoril sa schodiskový priestor a schodisko do podkrovia zo strany vstupnej siene.
Prízemný kaštieľ ma obdĺžnikový pôdorys a je v plnom rozsahu podpivničený. Jednotlivé miestnosti suterénu sú zaklenuté valenými klenbami so styčnými viselcami. Priestor juhozápadnej časti je riešený ako rozmerný, otvorený, kde klenby dosadajú na štyri mohutne piliere s medzi klenbovými pasmi. Podlaha v tomto priestore je z keramickej dlažby, pričom v predošlých miestnostiach len z utlačenej zeminy. Jednotlivé miestnosti sú zaklenuté plackami bez klenbových pasov, iba priestor na východe je kryty nerovnako širokými klenbovými poľami a valenými klenbami s vysečami. Klenby miestnosti na prízemí sú opatrene štukovou výzdobou. Bohato barokovo zdobene štukové zrkadla sú najmä v pôvodnej reprezentačnej hale, ale aj vo vstupnej sieni. Prevažná väčšina vstupných otvorov ma dokonca zachovane povodne drevene obloženie (barokové) a taktiež sa dochovalo aj viacero primárnych vyplní – barokové kazetové dvere s pôvodným kovaním. Podkrovie bolo povodne vybudovane ako čiastočne obytne, miestnosti sú kryte plačkovými klenbami. Odtlačky na štítoch v podkrovnom interiéri dokladujú tvar staršej strechy kaštieľa manzardového typu. Tento kaštieľ ma najviac zdobene fasády zo všetkých šľachtických sídel v obci. Exteriér je členený profilovanou korunnou rímsou a jednoduchým vystupujúcim soklom. Vertikálne fasády členia pilastre s hladkými driekmi, v spodnej časti patkami a pod rímsou s hlavicami, s bohatou štukovou výzdobou (štylizovaný rastlinný dekór). Hlavná fasáda je východná so vstupom v strede, tvoreným kamenným ušnicovým portálom, orámovaným úzkou lištou s kvapkou a hlavným klen akom. K vstupu vedie priamočiare jednoramenne schodisko s kameninovými stupňami a murovaným zábradlím s plným parapetom. Okenne otvory majú kamenne ušnicové šmáraný s lištou a klen akom v priamom nadpráci, profilovanou podokennou rímsou a zvonku osadenou kovanou, prehýbanou mrežou s diagonálnymi prútmi. Výplne tvoria drevene, dvojité, štvorkrídlové, šesťtabuľkove okna, otvárajúce sa do interiéru. Parapety sú zdobene štukovou výzdobou s motívom čabraky.
Aj keď tento kaštieľ nepatri medzi tie úplne najstaršie objekty, je v obci jednoznačne najautentickejšie zachovaný nielen po stránke stavby (vyzerá takmer tak, ako v čase výstavby), ale aj vrátane množstva architektonických a predovšetkým remeselných detailov. Jeho areál je sčasti ohradený historickým kamenným ohradovým múrom. V druhej polovici 19. storočia bol založený aj park pri kaštieli o rozlohe 1,5 ha. Prírodno-krajinársky Mariášiho park s historickou zeleňou bol upravovaný v 70.rokoch 20.storočia.
V obci boli aj ďalšie dva objekty, ktoré neskôr zanikli. Neskoro renesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledný majiteľ Antal Péchy) bol postavený v záhrade pri kaplnke sv. Jána. Neskoro renesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledná majiteľka manželka Ferenca Péchyho) stál neďaleko terajšej budovy obecného úradu. Obidva kaštiele boli poškodené delostrelectvom v roku 1919 a postupne zanikli.
Kaštieľ Mariássy je súčasťou Šarišskej hradnej cesty.
Zdroj: obec Pečovská Nová ves – potulky dejinami
Foto: obec Pečovská Nová Ves /Jozef Kotulič
