Prvá zmienka o obci Pečovská Nová Ves je z r.1319 (Wyfalu). Táto historicky významná obec bola už v stredoveku sídlom šľachticov, no až začiatkom novoveku sa stala strediskom panstva, čo spôsobilo potrebu výstavby zemepanského sídla. Do roku 1322 bola kráľovským majetkom, potom ju aj s okolím vlastnil šľachtic Mičko, ktorý svoje sídlo vybudoval vysoko v pohorí Čergov. Sobášmi sa do Pečovskej Novej Vsi dostali ďalšie rody, ktoré obývali kaštiele a kúrie v obci, či už je to rod Péchy, Mariássy alebo Bornemisza. A vďaka ním je Pečovská Nová Ves nesmierne bohatá na pamiatky a historické objekty. Okrem barokového kostola, klasicistickej synagógy či kaplnky sa tu zachovalo vyše 10 kaštieľov a kúrií, čomu môžu na Slovensku konkurovať len obce Liptovský Ján alebo Brezovica. Taká koncentrácia pamiatok je na vidiecke pomery unikátna
Jeden z najväčších kaštieľov v obci Pečovská Nová Ves je tzv. Koneiser (Kornhaizerov) kaštieľ, známy v dedine podľa posledného majiteľa – Žida Adolfa Kornhaisera (ľudovo „koneiser“).
Kaštieľ (pred znárodnením) nebol doteraz predmetom žiadneho výskumu, preto je datovanie jeho výstavby pomerne obťažne. Je evidentne, že súčasný kaštieľ ma staršie jadro, ktoré tvorila stavba s pôdorysom v tvare obdĺžnika a dvomi nárožnými oblými vežami a pochádza zo začiatku 17. storočia. O výstavbe kaštieľa (už v 17. storočí) svedčia okrem jeho dispozície viaceré architektonické detaily: renesančne klenby v suteréne a kamenne murivo v nadzemnej časti s pravidelným riadkovaním. Vzhľadom na to, že ďalšie zreteľne prestavby tejto časti je možne datovať do obdobia baroka, je pravdepodobne, že pôvodná stavba pochádzala minimálne z neskorej renesancie. Dvojvežový, jednopodlažný neskoro renesančný kaštieľ bol následne pred rokom 1755 barokovo upravený. O tejto stavebnej etape svedči nielen veľké množstvo prvkov z tohto obdobia, ale hlavne letopočet na klenaku portálu (v súčasnosti zamurovaný). V prvej polovici 19. storočia bolo k jeho severozápadnému nárožiu pristavane klasicistické krídlo. Iniciátori výstavby kaštieľa – Pečiovci, vlastnili objekt až do začiatku 20. storočia. Posledným vlastníkom celého objektu bol Žid Adolf Kornhaiser, ktorý ho odkúpil od dedičov posledného vlastníka z rodu Peči – Ladislava. Kaštieľ bol ľudovo nazvaný podľa Kornhaiserovho priezviska a odlíšený od blízkeho Ringovho kaštieľa. Po roku 1918 je známy aj jeho dobový stav: zvonku bol v pôvodnom výraze (zrejme dlhšie neopravovaný) a vo vnútri prestavaný, rozdelený na veľa malých bytov. Bezprostredne okolie kaštieľa vlastnili v medzivojnovom období tiež majitelia židovského pôvodu – Kaufer a Karp a v období slovenského štátu o majetok prišli. V 50. rokoch 20. storočia bol objekt rozdelený medzi viacerých vlastníkov, v 60. a 70. rokoch bol značne opravovaný. Pred touto nevhodnou úpravou ku kaštieľu patril pekný park, plot, mal historické dvere, mnoho pekných fresiek; jeho veľkú miestnosť využívala obec ako tanečnú sálu. Okrem zamurovania a odstránenia viacerých architektonických detailov boli k valcovým nárožným vežiam pristavane ďalšie murovane objekty. Pod pôvodným renesančným kaštieľom obdĺžnikového tvaru sa nachádza taktiež pôvodný suterén. Jednotlivé priestory suterénu sú kryte valenými klenbami s lunetovými vysečami. Jadro prízemia najstaršej časti kaštieľa tvorí konštrukčný pozdĺžny dvojtrakt (západný a východný) s dvoma valcovými vežami na SV a JV nároží. Veľká časť miestnosti ma rovne novodobé stropy, no tie boli len znížene a nad nimi sú zachovane pruské klenby. Vo východnej časti sa nachádza rozmerný halový priestor s dvoma poľami pruskej klenby s klenbovými pasmi. Obidve polia klenieb sú zdobene štukovými ornamentmi (štukové oválne rámy s 5-stupňovou rímsovou oblúčikovitou štukou po vonkajšom obvode). Aj povodne nárožne veže majú sekundárne klenby – české placky so štukovou výzdobou vo vrchole.
Kaštieľ Kornhaizer je súčasťou Šarišskej hradnej cesty.
Zdroj: obec Pečovská Nová Ves ( Pečovská Nová Ves – potulky dejinami)