Jeden z najkrajších barokových kaštieľov Prešovského kraja je so svojimi štyrmi vežami dominantou malebného mestečka pod Slanskými vrchmi – Hanušovce nad Topľou.
Na prelome 17. a 18. storočia sa novými vlastníkmi Hanušoviec stáva rodina Dessewffyovcov. Impozantný kaštieľ v renesančno-barokovom štýle dali vybudovať bratia Jozef a Tomáš Dessewffyovci, ktorí boli v službách Márie Terézie, kráľovnej Uhorska (1740 – 1780). Hovorí o tom latinský text na mramorovej tabuli nachádzajúcej sa v súčasnosti v interiéri kaštieľa.
Majitelia kaštieľa – Dessewffyovci – pochádzali z Černeku, z kraja Požega v západnej Slavónii (východné Chorvátsko). Začiatkom 16. storočia počas tureckých nájazdov padol do rúk Turkom aj majetok Dessewffyovcov. Ján Dessewffy sa preto s niekoľkými listinami z rodinného archívu pobral do Bratislavy. Po bitke pri Moháči (1526) začal boj o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburgom. Dessewffyovci boli vždy verní kráľovi a túto tradíciu dodržal aj spomínaný Ján, ktorý síce nebol vojakom, ale dal sa do politických služieb kráľa Ferdinanda. Bol kráľovským komorníkom, dôverníkom, člen rádu rodosských rytierov, radca a potom aj predseda uhorskej komory a správca kráľovského dvora v Bratislave. Za vernosť sa kráľ Jánovi Dessewffy náležite odmenil – daroval mu majetky patriace k hradu Kamenica (Kamenica nad Torysou). Z tejto kamenickej vetvy Dessewffyovcov pochádzali aj majitelia hanušovského Veľkého kaštieľa.
Dvojpodlažnú blokovú stavbu s bohatou štukovou výzdobou okien ukryli do zelene parku, z ktorého sa tiež doteraz zachovali fragmenty. Rozloženie miestností vnútri kaštieľa svedčí o uplatnení barokovej zásady osovosti. Miestnosti sú klenuté valenými klenbami s lunetami. Klenbové polia majú bohatú štukovú výzdobu. V exteriéri je silueta budovy určená súhrou manzardovej strechy a zvoncovitých striech veží, ktoré rytmizujú architektúru. Bohatá je aj štuková úprava okien. Hlavný vstupný portál má postranné pilastre so supraportou, v ktorej bola pôvodne nápisová tabuľa (uložená dnes v múzeu) a štít s kamenným erbom Dessewffyovcov.
Súčasťou areálu kaštieľa bol aj rozsiahly park, ktorý vznikol koncom 19. storočia prebudovaním pôvodnej okrasnej záhrady z polovice 18. storočia s pravidelným členením, ktorej najhodnotnejšia úprava sa rozprestierala na terasách pred juhovýchodným priečelím kaštieľa. Terasové usporiadanie vychádzalo z prirodzenej konfigurácie terénu a záhradná architektúra z barokového tvaroslovia. V tejto podobe sa zachovala až do polovice 19. stor., kedy bola pravidelná záhrada prebudovaná na prírodno-krajinársky park, ktorého pôvodná porastová štruktúra je sčasti zachovaná dodnes.
Objekt Veľkého kaštieľa je v súčasnosti sídlom Vlastivedného múzea Hanušovce nad Topľou, ktoré má pôsobnosť pre dokumentáciu histórie a prírody v okrese Vranov nad Topľou.
Kaštieľ Hanušovce nad Topľou – Veľký kaštieľ je súčasťou Šarišske hradnej cesty
Zdroj/foto: Mesto Hanušovce nad Topľou
