Pôvodne sa na jeho mieste nachádzali dva majere a remeselnícke domčeky. Spojením 5 domov v polovici 18. st. a rozsiahlou prestavbou vznikol dvojpodlažný palác v neskorobarokovom štýle (tzv. štýl Ľudovíta XVI.). Majiteľom jedného z domov bol Ondrej Klobušický, hlavný správca hornouhorských rákociovských majetkov. Práve uňho sa v r. 1650 na svojej ceste zastavil Jan Amos Komenský a strávil v dome niekoľko dní. Ďalší z domov patril v 16. – 17. st. humenským magnátom grófom Drugethovcom. Tu sa na konci 17. st. narodil neskorší legendárny husársky veliteľ a maršal Francúzska gróf Ladislav Berčéni. Hlavným iniciátorom prestavby a výstavby paláca bol František Klobušický, bývalý kráľovský tabulárny radca. Vo veľkolepej prestavbe, začatej za grófa Františka Klobušického, pokračoval jeho syn Štefan a napokon ju dokončila jeho vdova Klára Kapyová. Výsledkom prestavby bol reprezentačný dvojpodlažný palác v neskorobarokovom štýle (tzv. štýl Ľudovíta XVI.) so štvorkrídlovou dispozíciou a pravouhlým nádvorím v strede. Palác má uzavreté nádvorie a zaujímavú čelnú 11-osovú fasádu. Z umeleckohistorického hľadiska je vyzdvihovaná najmä bohatá štuková výzdoba uličnej fasády s figurálnymi motívmi od talianskych majstrov. Bola vysoko hodnotená už v počiatkoch profesionálneho záujmu o umelecké pamiatky v období Rakúsko-Uhorska. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 bola jej kópia súčasťou uhorského pavilónu, kde sa na západnom priečelí predstavovali najkrajšie časti barokových stavieb.
Reliéfnej výzdobe dominuje scéna Zvestovania Panne Márii, ktorá je rozdelená do dvoch medailónov. Medzi tretím a štvrtým oknom je postava archanjela Gabriela a medzi piatym a šiestym oknom postava Panny Márie. Pod korunnou rímsou je sedem kartuší, v ktorých sú zobrazené skupinky putti pri tanci, hre na hudobných nástrojoch a zábave pri vyfukovaní bublín. Doteraz nebolo ikonograficky identifikovaných päť medailónov, ktoré sú umiestnené pod parapetmi okien v dolnom horizontálnom páse výzdoby. Jeden sa nachádza naľavo od erbu Klobušických, ktorý je nad portálom, zvyšné štyri sú od neho napravo. Medailóny sú v hornej časti navzájom spojené drapériou pridržiavanou putti. Ťažký splývavý látkový záves je k vrcholu jednotlivých medailónov priviazaný výraznými mašľami. Dolné časti medailónov sú obklopené rastlinnou dekoráciou – zakvitnuté slnečnice sa striedajú s trstinovými (?) listami. Medailón naľavo od erbu (z pohľadu diváka) zobrazuje v reliéfe dvojicu rúk, ktoré k sebe v gestikulácii smerujú z oblakov na jeho okrajoch. Druhý medailón, nasledujúci po erbe, stvárňuje harfu s nasadenou korunou. V treťom medailóne je morská panna vo vlnách, hrajúca na husle. Námetom štvrtého medailónu je spiaci lev. Piaty medailón ukazuje svalnaté predlaktie s vyhrnutým rukávom, ktoré drží nadol smerujúci kyjak a leviu kožu. Súčasťou každého medailónu je prázdna nápisová páska. Pri harfe s korunou sa predpokladá, že je to kráľ Dávid ale s otáznikom. Pri ruke s kyjakom a kožou leva obdobnú poznámku o Herkulovi. Excentricky umiestnený hlavný portál v prízemí je zdôraznený rozoklanou supraportou s erbom rodiny Klobušických. Na východnej strane priliehal k palácu rozsiahly park, siahajúci až ku hradbám. Záhrada bola budovaná na spôsob francúzskeho parku.
Nepochybne jednou z najvýznamnejších udalostí v histórii tohto šľachtického sídla bola návšteva následníka trónu Jozefa II. v lete 1770, počas ktorej tu na audiencii prijal v Prešove usadených vrchných veliteľov poľských konfederátov – odporcov proruského panovníka Stanislava Augusta. Začiatkom 19. storočia sídlilo v budove Klobušického paláca prvé prešovské (nemecké) divadlo, ktoré založil prešovský lekárnik Samuel Krieger.
V priebehu 19. – 20. storočia slúžil na viaceré účely, v súčasnosti je sídlom Krajského súdu v Prešove.
Palác Klobušických je súčasťou Šarišske hradnej cesty..
Zdroj: GoPrešov a Peter Megyeši