Prvá zmienka o obci Pečovská Nová Ves je z r.1319 (Wyfalu). Táto historicky významná obec bola už v stredoveku sídlom šľachticov, no až začiatkom novoveku sa stala strediskom panstva, čo spôsobilo potrebu výstavby zemepanského sídla. Do roku 1322 bola kráľovským majetkom, potom ju aj s okolím vlastnil šľachtic Mičko, ktorý svoje sídlo vybudoval vysoko v pohorí Čergov. Sobášmi sa do Pečovskej Novej Vsi dostali ďalšie rody, ktoré obývali kaštiele a kúrie v obci, či už je to rod Péchy, Mariássy alebo Bornemisza. A vďaka ním je Pečovská Nová Ves nesmierne bohatá na pamiatky a historické objekty. Okrem barokového kostola, klasicistickej synagógy či kaplnky sa tu zachovalo vyše 10 kaštieľov a kúrií, čomu môžu na Slovensku konkurovať len obce Liptovský Ján alebo Brezovica. Taká koncentrácia pamiatok je na vidiecke pomery unikátna.
Kúria bola vybudovaná v prvej polovici 19. storočia v klasicistickom slohu. Objekt bol postavený v tvare písmena „L“, ako dokladuje stav zakreslený v historickej katastrálnej mape z roku 1869. Kúriu začal stavať Benjamín Peči (Péchy) pre svojho syna, no keď vo Viedni syn náhle umrel, tak sa s výstavbou prestalo. Objekt dokončila až jeho dcéra (manželka Denesa Pongracza). Po rozhodnutí odsťahovať sa na Liptov kúriu predali Lajosovi Bornemiszovi. Ten zas objekt predal Elemerovi Pečimu – za 10-tisic florenov.
Kúria je jednopodlažný, v severnom krídle dvojpodlažný a podpivničený je iba pod severným krídlom. Po oboch stranách centrálnej, stredovej vstupnej sály sú zrkadlovo riešene štvorpriestorové dispozície, ktoré sú komunikačne spojene chodbovým SV traktom. Krídlo kúrie je vzhľadom na ulicu priečne dvojtaktové. Priestor vstupnej haly je zastropený nízkou stlačenou plackovou klenbou. Ďalšie miestnosti kúrie majú taktiež klenby plackove alebo rovne stropy. Pri poslednej obnove bola realizovaná prístavba vstupného portika dnes park pred obecným úradom kurie na pôvodnom mieste, v pôvodnom tvare a veľkosti, čim sa obnovil pôvodný kryty vstup. Nosne murivo – piliere portika sú murovane z plných tehál, klenbene pasy medzi piliermi sú železobetónové, vodorovná nosná konštrukcia je tvorená železobetónovou platňou. Balustráda je tvorená pieskovcovými baustrami, v spodnej časti profilovanou doskou a profilovaným parapetom. V nábehoch arkádových otvorov sú piliere portika zdobene jednoduchými, profilovanými nábehovými rímsami. Piliere portika sú v soklovej časti obložene pieskovcovými doskami s hôrnym ukončením soklovou rímsou. Nárožne rivality majú trojhranne štíty, lemovane profilovanými rímsami. Nad okennými otvormi fasád je situovaná nadokenná priama profilovaná rímsa a nad ňou dvojica vetracích okenných otvorov. Aj hlavný vstupný portikus je ukončený v hornej časti trojuholníkovým štítom. Strecha objektu je valbová. Zapadne od objektu je plocha pôvodného parku s novou sadovníckou úpravou. Architektonicky a dispozične podobne kúrie z rovnakého obdobia sa nachádzajú v blízkom Uzovskom Šalgove a Hermanovciach. Sídlo si veľmi dlho držalo pôvodný výraz, vrátane sadovníckej upraví a hospodárskeho dvora.
Až do roku 1945 slúžil objekt pôvodným majiteľom a pôvodnému účelu (obytnému). Po druhej svetovej vojne bol skonfiškovaný. V rokoch 1945 – 1950 slúžil pre účely skladu, po roku 1950 bol adaptovaný pre účely materskej školy, v rokoch 1961 – 1962 bol zas upravený pre potreby základnej deväťročnej školy, knižnice a kina. Pre kino bolo adaptovane severne krídlo, v ktorom boli odstránene všetky vnútorne priečky a tiež došlo k prístavbe ďalšieho priestoru k severnej časti objektu krídla (pódium). Bola zrealizovaná komplexná výmena okenných vyplní, čiastočne dverných vyplní, obnovená strecha a podlahy. V rokoch 1979 – 1980 bol objekt rekonštruovaný pre účely Plety VD Prešov. Od roku 2002 prebiehala komplexná obnova a dostavba objektu pre účely zriadenia Obecného úradu obce.
Kúria Pečovská Nová Ves je súčasťou Šarišskej hradnej cesty
Zdroj/foto: obec Pečovská Nová Ves – potulky dejinami
