Okolnosti vzniku hradu nie sú jasné. Jedna z teórií tvrdí, že vznik súvisí s konaním kráľovských poľovačiek so sokolmi. Iná možnosť je súvislosť vzniku hradu s tatárskym vpádom. Obdobie po tatárskom vpáde, teda po roku 1241, bolo rozmachom výstavby kamenných hradov, najmä v neprístupných terénoch. Sokoľský hrad svojou typológiou, dispozíciou a architektonickou úrovňou patrí medzi hrady postavené v druhej polovici 13. storočia. Keďže je skrytý vysoko v horách, v hustom lese, teda o strategickej polohe nemožno uvažovať. Skôr mal charakter útočiska nielen pre miestnych zemepánov, ale aj pre početné obyvateľstvo v prípade náhleho návratu mongolských vojsk (takýto charakter mal aj hrad v Obišovciach, Skároši a v Slanských vrchoch).
Prvá doteraz zistená písomná zmienka je v listine z roku 1299 a v reverze Omodejovcov z roku 1311, v ktorých sa spomína ako jeden z hraničných hradov pohoria Čiernej hory.
V roku 1405 kráľ Žigmund vyhlásil hrad za kráľovský. V listine z roku 1423 sa uvádza, že kráľ Žigmund dáva hrad Sokoľ Matúšovi a Imrichovi z Pavloviec. Hrad (vtedy sa nachádzajúci v Šarišskej stolici) im odovzdal so všetkým príslušenstvom (okrem obce Kavečany, ktorú dal Košiciam). K vlastníctvu hradu Sokoľ patrili obce Sokoľ (Zakolya), Kostoľany nad Hornádom (Zenthestwan), Malá Vieska (Wyfalu), Tepličany (Tapilczan), Rokycany (Berky), Biskád (Bykzad), vyhynutá dedina neznámej polohy, Ružín (Rwsynch), Malá Lodina (Felsew Landa) a veľká Lodina (Also Landa). Podľa tejto listiny z roku 1423 mali hrad Sokoľ aj dedina Sokoľ svoje opodstatnenie aj z hľadiska obchodného. V obci sa platilo mýto za drevo – plte plavené po Hornáde.
Následne kráľ Žigmund daroval hrad Sokoľ v roku 1429 mestu Košice. Podmienkou daru bolo, že sa hrad zrúca. Bol teda najpravdepodobnejšie vypálený a sčasti zborený, aby sa v ňom znemožnilo uchýleniu sa napríklad zbojníckych skupín. V roku 1440 sa hrad uvádza už ako ruina.
Podľa zistených zvyškov sa dá usúdiť, že ide o malý hrádok, ktorý mal strážnu vežu a hradný palác. Na nádvorí je dobre viditeľná stredoveká studňa. Pravdepodobne v nej žili sokoliari, ktorí krotili a chovali sokoly pre kráľovské poľovačky. Dnes Sokoľský hrad pripomína len nenápadný val s priekopou a torzo nepatrných kameňov. Najvýraznejším pozostatkom je hradná priekopa.
Pod hradom sa nachádza Hradná jaskyňa, ktorej dĺžka je okolo 27 metrov. Jaskyňa leží v severovýchodnom svahu asi 10 až 12 metrov pod hradom. Jedná sa o kombinovanú dutinu umelo vytvorenej štôlne a jaskyne. Hradná jaskyňa je pravdepodobne z väčšej časti umelo vyrazená chodba, smerujúcu približne do stredu hradu, pod vežu. Pravdepodobne slúžila ako pivnica. V zime je domovom netopierov.
V súčastnosti sa o hrad aj pivničnú jaskyňu starajú obec Sokoľ a Občianské združenie Dedinka, ktorí tu spoločne vybudovali náučný chodník vedúci z obce Sokoľ.
Foto: VKA, FB hrad Sokoľ
