Po prvý krát sa obec Brezovica písomne spomína až v roku 1317. Vtedy tu začal vznikať aj hrad, ktorý stavali ako rodinné sídlo rod. Berzeviczi. Pričinil sa o to Michal Berzeviczi, ktorý sa stal rodovým sídlom na viac ako dve storočia. Lokalita leží na miestnom cintoríne, ktorý je na výraznej vyvýšenine v rámci obce (470 m n. m.). Hradný vrch bol značne strmý najmä na južnom svahu a ostatné strany boli pri výstavbe upravené. Zarovnaný vrchol zase zjednodušil vznik obytných častí fortifikácie. Umiestnenie hradu ako šľachtického sídla je v tomto priestore z dôvodu ľahkej kontroly rodových majetkov vhodné.
Hradný komplex z rozmermi 50×35 m sa skladal z horného, stredného a dolného hradu, pričom celý areál bol obklopený priekopovým obranným systémom. Pôvodný pôdorys hradného areálu tvoril takmer pravidelný trojuholník. V najvyššom bode, na plošine prevyšujúcej okolie o minimálne 2 m, bol horný hrad, kde sa pravdepodobne nachádzal palác. Ďalšie budovy a snáď aj menšia veža (resp. parkaň) stáli na vedľajšej plošine tzv. stredného hradu, ktorý bol od horného oddelený pásom hlbokej priekopy. Dolný hrad bol situovaný na severnom okraji hradného areálu, na najnižšej plošine, kde boli len drevené hospodárske stavby. Do hradu sa vstupovalo zo severovýchodu ponad priekopu mostom s bránou, ktorý bol chránený aj opevneným predbránim. Celý tento komplex bránila ešte po obvode až 15 m široká a 17 m hlboká priekopa.
Po Michalovej smrti získal majetky jeho syn Mikuláš. V roku 1438 zabralo hrad mesto Prešov, pre kráľovnú Alžbetu. Od roku 1449 bol v rukách bratríkov, ale v roku 1458 ho obsadili vojská Mateja Korvína. Hrad potom bol zrejme opustený a koncom 15. storočia zanikol. Jeho majitelia sa presťahovali do pohodlnejších sídel v obci, pričom ich prvé sídlo bol pôvodný objekt, ktorého prestavbou vznikla dnešná klasicistická kúria v obci.
Dnes na mieste, kde stal hrad nájdete iba valy a priekopy. Na hrade dodnes neprebehol archeologický výskum. Založenie cintorína, výstavba kaplnky a okolitých ciest na jeho mieste spôsobili, že stopy po nadzemných budovách už nie sú čitateľné, zachovala sa však aspoň výrazná pôvodná konfigurácia terénu. Tri solitérne rozložené plošiny, predelené ešte vnútornou priekopou, svedčia o diferenciácii fortifikácie. Kruhová vyvýšenina (12 x9 m) zasa predstavuje pôvodne opevnený vstup, no markantné sú hlavne priekopy. Z južnej strany je dnes súčasťou priekopy asfaltová cesta, ktorá obchádza akropolu aj zo západnej a východnej strany. Napriek novodobému zásahu do opevnenia, vymedzujú aspoň rozsah hradu a ten je tak ľahšie v teréne čitateľný. Najvýraznejšia je priekopa pod západným svahom, ktorá i v súčasnosti dosahuje obdivuhodné rozmery: hĺbka 15 m a šírka 21 m. Na východnom a juhovýchodnom svahu fortifikácie sa nachádza množstvo lomového kameňa, čo najskôr poukazuje na fakt, že hrad bol minimálne v základoch murovaný a nie celý iba drevený ako sa ešte nedávno predpokladalo.
Hrad je súčasťou Šarišskej hradnej cesty
Zdroj/foto: obec Brezovica, korzar.sme.sk, mapio
