Obec Tichý Potok leží vo východnej časti Levočských vrchov, v hornej časti doliny rieky Torysy, v nadmorskej výške 520 m. No chotár dosahuje výšku v niektorých miestach až 1 090 m.
Prvá správa o Tichom Potoku je v súpise dedín Šarišskej stolice z roku 1427. Uvádza sa tam, že dedina patrila šľachtickej rodine z Brezovice. V písomnostiach z tohto obdobia sa uvádza dedina pod názvom Stelbach, alebo Stillbach. Je to pôvodný nemecký názov vo význame Tichý Potok, ktorý vytvorili vlastníci dediny, šľachtici spišsko – nemeckého pôvodu. Miestni obyvatelia tomuto nemeckému názvu dali slovenskú podobu Štelbach. V dedinke nájdete zachovalú „Šteľbaskú drevenicu“, kde je múzeum rusínskej ľudovej kultúry.
Nad obcou je pohorie Levočské vrchy, ktorého súčasťou je aj Bišar prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody, o rozlohe 1,6741 ha. Ak sa z dediny vydáte po červenej turistickej značke, dovedie vás k neobjaveným krásam regiónu Šariš. Na značenej trase sa dostanete na krásne lúky so senníkmi. Seništia nad Tichým Potokom (šarišsky: štelbašske šeňiky) slúžili kedysi miestnemu obyvateľstvu na skladovanie sena priamo na horách. Po lúkach ich bolo roztrúsených desiatky, mnohé sú však už len históriou. Stratili sa v porastoch liesky, iné podľahli zubu času. O záchranu aspoň zopár objektov, ktoré ostali celé, sa postaralo ešte pred rokmi Leso-ochranárske zoskupenie VLK.
V súčasnosti sú pre turistov najprístupnejšie a asi aj najzachovalejšie senníky na lúkach Lazurka alebo tiež Ladzirka (Lazisko). V minulosti sa na takýchto lúčkach kosilo, čím sa zabraňovalo ich zarastaniu a to malo blahodarný efekt na vznik špecifických rastlinných spoločenstiev. To bolo podnetom, aby v roku 1979 bolo vyhlásené za Chránené nálezisko Bišar, pričom hlavným dôvodom ochrany je výskyt vzácnej ľalie cibuľkonosnej (Lilium bulbiferum) v spoločenstvách horských kvetnatých lúk. Každý senník má pôdorys približne 3 x 4 metre. Obvodové steny nie sú určené k ochrane pred vetrom, práve naopak, medzi jednotlivými brvnami sú veľké medzery na vetranie – kvôli pôvodnému účelu skladovania sena. Strechy sú drevené, čo síce ochráni pred priamym dažďom, ale pravdepodobne nie najspoľahlivejšie. Podlaha je len z udupanej hliny, prípadne so zvyškami sena.
V blízkosti sa nachádza celkom výdatný prameň. Nájdete ho tak, že vyjdete na lúčny hrebeň a pri pohľade na juhovýchod sa v lese črtá chata, pri ktorej je spomínaný prameň. Spätný pohľad na lúčky a senníky je naozaj neskutočný.
Foto: Tibor Šarišský a hiking.sk
